Ak niektorí škarohlídi tvrdia, že výročie 17. novembra nestojí za pripomienku, neverte im. Vďaka pádu totality a návratu k demokracii a trhovej ekonomike dnes máme v priemere o 92 percent vyšší reálny príjem ako v roku 1989, žijeme v priemere o sedem rokov dlhšie a vzduch, ktorý dýchame, obsahuje až 50-krát menej zdraviu škodlivých látok. Tieto aj ďalšie čísla nám oznamujú: za oslavu to stojí!
Základným zdrojom dát pre nasledujúci text sú dlhšie časové rady, ktoré na svojom webe uvádza Český štatistický úrad. Mohli by sme nájsť celý rad zaujímavých čísel aj z iných zdrojov. Tak napríklad: v roku 1989 sa u nás vyrobilo len 183 tisíc osobných áut, v predkoronavírusovom roku 2019 ich bolo bezmála 1,46 milióna. V nasledujúcom prehľade sa zameriame na to, čo sa najviac týka kvality života: teda jeho dĺžky, vzdelania, príjmov a životného prostredia.
Pokrok u zdravia i vzdelania
Jedna zmena k lepšiemu je veľmi výrazná. Česi sa dožívajú výrazne vyššieho veku ako v 80. rokoch. Konkrétne v roku 1989 dosahovala priemerná dĺžka života u mužov 68 rokov a u žien 75,5 roka. V roku 2019 to bolo už viac ako 76 rokov v prípade mužov a 82 rokov v prípade žien. Príčin to má celý rad – od zlepšenia životného prostredia a zdravotnej starostlivosti cez zdravší životný štýl aspoň časti populácie až po úbytok ťažkej práce v továrňach a baniach. Minuloročné údaje pokazila koronavírusová pandémia, ale dúfajme, že to nie je trvalý jav.
Negatívnou správou je naopak pokles pôrodnosti. Zatiaľ čo v revolučnom roku sa v českých krajinách narodilo 128 356 detí, vlani ich už bolo len 110 200. Časť ľudí má skrátka v novej dobe iné priority ako privádzať na svet potomkov. Výrazné je zlepšenie v oblasti plánovania rodičovstva. Počet umelých prerušení tehotenstva klesol zo 112 tisíc v roku 1989 na iba 17 tisíc vlani.
Rýchlo sa darí odmazávať deficit v oblasti vzdelania. Komunistický režim potreboval hlavne manuálne pracujúcich do fabrík a na vysokú školu sa dostala len časť maturantov. Podľa výberového šetrenia pracovných síl bolo v roku 1993 v Česku len 647 500 ľudí s vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo vlani ich už bolo 1,76 milióna. V prípade žien došlo k takmer štvornásobnému skoku (z 246 na 929 tisíc), u mužov bol rast dvojnásobný.
Reálna mzda vyššia o 92 percent
Priemerná reálna mzda (teda po úprave o rast cien) medzi rokmi 1989 a 2020 vzrástla o 92 percent, teda skoro dvojnásobne. V prvých rokoch po páde komunizmu reálny príjem klesol, ale už v roku 1996 sa dostal nad úroveň roku 1989. Horšie sú na tom penzisti. Priemerný starobný dôchodok za posledné tri desaťročia reálne vzrástol len o 22 percent a predrevolučnú úroveň prekonal až v roku 2007.
Výrazne sa zmenila štruktúra položiek, za ktoré ľudia svoj zárobok minú. Oproti roku 1989 výrazne vzrástol podiel skupiny nazvanej „bývanie, voda, energia a palivo“ – z vtedajších 16,6 percenta konečnej spotreby na minuloročných 28,9 percenta. Pozoruhodný je tiež rast podielu položky lieky a zdravotnej starostlivosti (z 0,3 na 2,7 percenta), telekomunikačných služieb (z 1,3 na 3,2 percenta) a výdavkov za poistenie (z 0,3 na 2,1 percenta) .
Naopak sa znížil podiel výdavkov na potraviny (z 26,2 na 15,8 percenta), alkoholické nápoje (zo 6,3 na 3,8 percenta) aj odievanie a obuv (zo 7,2 na 3,2 percenta). Podiel výdavkov na stravovacie a ubytovacie služby sa od roku 1989 takmer nezmenil, to isté možno povedať o výdavkoch na vybavenie domácností. Neveľký rast sa odohral v kategórii rekreácie, kultúra a šport, aj keď tu minuloročné čísla pokazili obmedzenia v čase koronavírusovej pandémie.
Vzduch, ktorý je možné dýchať
Za komunizmu to bolo dusno, a to nielen čo sa týka obmedzovania základných ľudských práv a slobôd. Čo sa týka emisií škodlivých látok v ovzduší, najväčšou pohromou sú tuhé znečisťujúce látky alebo jemné prachové častice s priemerom rádovo mikrometrov. Preto je dobrou správou, že ich emisie do ovzdušia z veľkých zdrojov znečistenia medzi rokmi 1991 a 2018 klesli z 362 tisíc ton na 7 tisíc ton. Teda o celých 98 percent.
Ako ďalej uvádza ČSÚ s odkazom na Český hydrometeorologický ústav, škodlivé emisie oxidu siričitého v rokoch 1991 až 2018 (novšie ani staršie dáta nie sú k dispozícii) sa znížili z 1,5 milióna ton na 74 tisíc ton (teda o 95 percent). Výrazné bolo aj zníženie emisií oxidov dusíka, konkrétne zo 477 tisíc na 73,7 tisíc ton.
